Menu

Červená kolónia

Výstavba tzv. Baťovej červenej kolónie vo Svite začala v súvislosti so stavbou Baťovho závodu, nakoľko sa v tom čase riešila otázka ubytovania pre robotníkov a zamestnancov továrne.

Na  zelenej lúke pod Tatrami tak začalo v 30. rokoch 20. storočia pomaly vyrastať ďalšie Baťove mesto, pričom ho charakterizovali rovnaké prvky ako Baťove mestá v Českej republike, Francúzsku, Poľsku, USA či v Maďarsku, a to najmä flexibilný priestor, geometrická strohosť štandardizovaných prvkov a priestor rozdelený na pracovnú, spoločenskú, dopravnú a obytnú zónu. Základom obytnej zóny boli typizované rodinné domy, resp. dvojdomy, ktoré stáli v duchu Baťovej predstavy „továreň a mesto v záhradách“ v zeleni, od továrne oddelené zeleným pásom. Domy vychádzali z koncepcií, ktoré sa pripravili vo veľkej súťaži na zlínske bývanie v roku 1935. V roku 1938 tak bolo pre zamestnancov postavených 16 jednodomkov so štyrmi izbami, 32 dvojdomkov a tri internáty pre slobodných. Vzhľadom k tomu, že tieto domy sa do roku 1943 stavali neomietnuté z červených tehál a s rovnou strechou, táto časť dostala názov „Červená“ kolónia. 

V súčasnosti sú však v týchto špecifických Baťových mestách problémy so zachovaním Baťových fyzických štruktúr, keďže na jednej strane vystupuje úsilie o zachovanie tohto architektonického dedičstva, avšak na druhej strane vyvstávajú požiadavky obyvateľov na vyšší štandard bývania.